Za optimálny vykurovací systém v koncepte NED možno považovavať nízkoteplotný, ktorý pracuje s nízkymi teplotami teplonosného média. Nízkoteplotné systémy sú vhodné najmä na využívanie energie z nízkoteplotných zdrojov energie, delia sa na:

• teplovodné ústredné vykurovanie
• teplovzdušné vykurovanie: - otvorený systém
• uzavretý (hypokaustový) systém1.
• Teplovodné vykurovanie

Najčastejším teplovodným ústredným vykurovacím systémom je:

• podlahové vykurovanie, teplota vykurovacieho média je 35 - 45 °C
• stenové vykurovanie, teplota vykurovacieho média je 50 - 60 °C

Prednosti podlahového vykurovania:

• umožňuje vertikálne rozloženie teplôt s priebehom priaznivejším pre ľudský organizmus,
• v porovnaní s konvenčným spôsobom vykurovania napr. s radiátormi, umožňuje dosiahnuť rovnakú tepelnú pohodu v miestnosti pri nižšej priemernej teplote vzduchu v miestnosti cca o 2 - 3°C. Zvýšenie priemernej teploty vzduchu o 1°C si vyžaduje až 6%-né zvýšenie spotreby energie.
• nedochádza k víreniu vzduchu (ani prachu)
• elatívna vlhkosť vzduchu je vyššia
• možnosť využívania nízkoteplotných zdrojov energie

Negatívne pre využitie slnečnej energie pri podlahovom vykurovaní pôsobí jeho veľká zotrvačnosť - slnkom ožiarená podlaha má často príliš vysokú teplotu, aby mohla akumulovať slnečnú energiu.

2. Teplovzdušné vykurovanie

Najjednoduchšou formou teplovzdušného vykurovania sú kachlové pece, v ktorých sa ohrieva vzduch medz oceľovou vykurovacou vložkou a keramickým plášťom.Vzduch prúdi nastaviteľnými otvormi do miestnosti alebo môže byť vedený vzduchovými kanálmi do iných miestností.Výhodou otvoreného teplovzdušného vykurovania je rýchly nábeh, nevýhodou vírenie prachu a vysúšanie vzduchu.
V hypokaustových uzavretých systémoch (ktoré odstraňujú nevýhody otvoreného systému) vzduch prúdi účinkom gravitácie alebo ventilátora dutými stenami a podlahami (napr. z keramických tvaroviek), ktoré sálaním odovzdávajú teplo do miestnosti.


3. Ohrev vody

Spotreba energie na prípravu teplej vody tvorí podstatnú zložku energetickej bilancie NED. Príprava OPV a vykurovanie v NED je vhodné prevádzkovať v oddelených systémoch, ale počas vykurovacieho obdobia môžu byť oba systémy prepojené spoločným zásobníkom.
Pre ohrev je možné s dobrou účinnosťou využiť teplo z tepelného čerpadla, v prípade, že sa ním vykuruje, alebo zo solárnych kolektorov, ktoré zvyčajne pokryjú 70% ročnej spotreby (v období od mája do septembra sú schopné plne pokryť spotrebu). Dodatočný ohrev solárneho systému by sa mal v letnom období realizovať elektrickou energiou a v zime vykurovacím zariadením.

Poznámka: *) OPV - ohriata pitná voda (nový odborný termín pre názov TÚV - teplá úžitková voda)

4. Prevádzka

Na základe predstavených princípov môžeme tvrdiť, že NED spadajú do kategórie inteligentné budovy. Nielen v zmysle vyššej náročnosti na rozmýšľanie autora pri tvorbe kvalitného návrhu, požiadavky na jeho spoluprácu s odborníkmi na technické zariadenia, či vzájomnému prepojeniu jednotlivých systémov, ale aj v zmysle "správania sa domu ako živého a rozumného organizmu". Preto je nutné poznať ho a starať sa o neho. Ak užívateľ dostatočne nepochopí účel a princíp fungovania jednotlivých prvkov a neovláda komunikáciu s nimi, môže nastať zrútenie a tým nefunkčnosť celého systému NED. Užívateľ budovy je teda najdôležitejším činiteľom efektivity všetkých opatrení, ktoré robia NED nízkoenergetickým, respektíve ekologickým.

Pri prevádzke sa užívatelia budovy musia podrobne oboznámiť so spôsobom fungovania a ovládania:

• zariadení na pasívne (a aktívne) využitie slnečnej energie
• vetracieho zariadenia
• vykurovania a prípravy OPV

Medzi ďalšie prevádzkové požiadavky na optimálne využitie elektrickej energie alebo iných zdrojov v NED patrí:

• nepoužívať spotrebiče, ktoré nie sú nevyhnutné,
• spotrebiče používať zodpovedne a šetriť pri tom energiou (napr. chladničku a mrazničku umiestniť do nevykurovanej miestnosti,kapacitné možnosti práčky a umývačky riadu treba využívať vždy na plný objem),
• používať kompaktné žiarivky na osvetlenie,
• kuchynský riad neumývať pod tečúcou vodou, atď.

Vypočítanú potrebu tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody môžu zabezpečiť:
energia z biomasy

• kotle na biomasu (odpadové drevo, slama)
• kachľové pece
• pece na bioalkohol

energia prostredia

• tepelné čerpadlá
• rekuperácia (spätné získavanie tepla najmä z odvádzaného vzduchu)

slnečná energia

• pasívne systémy
• hybridné systémy
• okenné a vzduchové kolektory
• aktívne systémy
• solárne kolektory, sezónne zásobníky tepla

fosílne palivá a elektrina

• plynové, olejové kotle
• elektrické konvektory, infračervené žiariče,...

Energia z biomasy

Energia prostredia

Tepelné čerpadlá

Tepelné čerpadlo je vykurovacie zariadenie,ktoré odoberá tepelnú energiu prírodnému prostrediu a odovzdáva ho do vykurovacieho systému.

Rozlišujeme tieto typy tepelných čerpadiel:

• systém voda / voda - najefektívnejší spôsob získavania tepelnej energie využíva teplo podzemnej vody, ktorá sa odoberá zo studne, prechádza cez tepelné čerpadlo a čiastočne ochladená voda sa vypúšťa do druhej - vsakovacej studne
• systém zem / voda - využíva zemné teplo prostredníctvom zemných kolektorov ( potrubie naplnené nemrznúcou zmesou uložené vo výkope), prípadne zemných vrtov, do ktorých je potrubie uložené.
• systém vzduch / voda - využíva vzduch, médium síce všade dos- tupné avšak pri nízkych teplotách je nevyhnutný doplnkový zdroj tepla - tzv. bivalentný systém.

Rekuperácia - spätné získavanie tepla
Vzduchotechnický systém v NED zabezpečuje výmenu vzduchu so spätným získavaním tepla vo výmenníku. Týmto spôsobom sa znižujú energetické nároky na vetranie.
Teplo z odpadovej vody je možné využiť v bežných rodinných domoch iba veľmi zriedkavo. Iná situácia nastáva pri využití tepla z odpadového vzduchu rekuperačným zariadením, ktoré spravidla indikuje nízkoen- ergetický koncept domu. Do tohto systému sa niekedy na zvýšenie energetickej účinnosti pridáva aj tepelné čerpadlo.

Slnečná energia

Zhromažďovanie solárnej energie je značne závislé od spôsobu jej získania. Zisky z pasívneho využitia sa ukladajú na niekoľko hodín, zisky z hybridného využitia na niekoľko dní a zisky z aktívnych systémov na niekoľko týždňov alebo mesiacov.

Pasívne využitie slnečnej energie
Takmer žiadna nízkoenergetická výstavba sa nezaobíde bez solárnych ziskov. Podiel príspevku slnečného žiarenia v NED tvorí približne 30-40% jeho hrubej potreby tepla (v bežnom dome je to približne 14%).Viac o zariadeniach pre pasívne využitie slnečnej energie sa nachádza na Dom a slnko.

Hybridné systémy - Okenné a vzduchové kolektory
Okenný kolektor konštrukčne zodpovedá dvojitému oknu s celkovou hĺbkou 20 až 30 cm.Teplý vzduch medzi oknami je gravitačne alebo ventilátorom odvádzaný do zásobníku (strop, steny, zásobník s kameňmi).
Stenový kolektor tvorí predsadená sklenená konštrukcia pred stenou budovy.V medzipriestore medzi zasklením a stenou sa vzduch ohrieva a stúpa hore, odkiaľ je systémom kanálov odvádzaný do zásobníku. Kombináciou okenného a stenového kolektoru vzniká tzv. dvojplášťová transparentná fasáda.


Aktívne systémy - Solárne kolektory
Solárny kolektor je zachytávačom (absorbérom) tepla, ktorým prechádza tepelný nosič (kvapalina).Ten potom odovzdáva naakumulované teplo do zásobníka a v čase potreby ho dopravuje na miesto využitia ( t.j. do miestnosti, spotrebičov teplej vody alebo do vykurovacích telies).V niektorých prípadoch sa na sezónnu akumuláciu energie využíva veľký vodný zásobník o objeme 20 až 100 m3, nevýhodou je vysoká náročnosť pri jeho výrobe, celková energetická návratnosť je viac ako 15 rokov. Solárne kolektory sa využívajú prioritne na predohrev resp. ohrev OPV (TÚV) a až v druhom pláne aj na podporu vykurovania.

Fosílne palivá a elektrina

V NED sú fosílne zdroje energie prípustné len vo výnimočných prípadoch, obvykle ide o vykurovanie zemným plynom. Z dôvodu energetických úspor a odľahčenia zaťaženia životného prostredia je vhodne realizovať kondenzačný kotol s modulovaným horákom, ktorý využíva aj teplo obsiahnuté v spalinách a má plynulú reguláciu výkonu.
Bežné elektrické vykurovanie vysoko zaťažuje životné prostredie a je nezmyselné aj z energetického a ekonomického hľadiska. Na druhej strane má nízke náklady na jeho obstaranie a zabudovanie, je dobre regulovateľné a kombinovateľné s inými zariadeniami. Za určitých podmienok je výhodné aj v NED, napríklad pri použití vetracej jednotky na doohrev integrovaného zásobníka tepla alebo na krátkodobé použitie pri vykurovaní periférnych častí domu.

Možný energetický štandard v závislosti od zvoleného zdroja tepla a systému vykurovania zobrazuje nasledovná tabuľka:


Poznámka: *) OPV - ohriata pitná voda (novší odborný termín pre názov TÚV - teplá úžitková voda)

1. Vetrotesnosť
Opatrenia na elimináciu prúdenia vzduchu - vetrotesnosť sa realizujú:

• jednostupňovým tesnením - pri malých zaťaženiach konštrukcií sa realizuje vytvorením tesnej ochrannej vrstvy na vonkajšom povrchu konštrukcie (na obklade, omietke) a v stykoch stavebných prvkov utesnením tmelom,
• dvojstupňovým tesnením - na exponovaných konštrukciách a prvkov vetrovou (dažďovou) prekážkou, príkladom je vonkajší obklad s prevetrá- vanou vrstvou medzi obkladom a stenou.

2 Vzduchotesnosť
Všeobecnými opatreniami, ktoré dostatočne utesnia murivo proti prieniku vzduchu - vzduchotesnosť, sú :

• presné napojenie steny na hranu stropu
• celoplošný nános murovacej malty, malé škáry medzi tvarovkami muriva
• kvalitné okná, rámy, dvere a iné výplne otvorov a ich správne osadenie
• realizácia vonkajšej tepelnej izolácie

Masívne stenové konštrukcie sú pri správnom vyhotovení vonkajšej a vnútornej omietky takmer vzduchotesné. Pri ľahkej konštrukcii prichádzajú do úvahy drevené platne, PE-fólie, alebo špeciálne vzduchotesné papierové vrstvy.

Pre vzduchotesnosť budov existujú smerné hodnoty.Vzduchotesnosť je dostatočná, ak sa pri tzv. Blower Door Teste preukáže výmena vzduchu v budove pri pretlaku 50 Pa nepresahujúca hodnotu 0,6-násobok objemu budovy.
V stavebnej praxi je rozšírený mylný názor, že zdravá budova by mala dýchať - v skutočnosti sú to ľudia, ktorí potrebujú čerstvý vzduch, a nie budova. Pre zabezpečenie zdravej vnútornej klímy je podstatná výmena vzduchu a odvádzanie vlhkosti vetraním.
Tepelné straty vetraním a infiltráciou predstavujú v bežných domoch významnú časť v celkovom nároku na teplo.

3. Vetranie

Vzhľadom na kvalitu obalových konštrukcií v NED z hľadiska vzduchotesnosti je nevyhnutné v nich zabezpečiť riadené vetranie. Hygienická požiadavka pre prívod čerstvého vzduchu v uzatvorených priestoroch je 10 - 50 m3/ h.osoba, v závislosti od druhu činnosti.
Mechanické vetranie

Dlhodobo overeným systémom je mechanické vetranie, používané hlavne na odvetranie a odvádzanie vlhkosti z kúpeľní v strede pôdorysu. Tento systém odvádzania vzduchu je vhodné spojiť s riadeným prívodom vzduchu. V obvodovej stene obytných miestností sú zabudované nastaviteľné otvory pre prívod vzduchu. Tento systém je energeticky dosť nevýhodný, pretože v odpadovom vzduchu sa stráca mnoho nevyužitého tepla.

Vetranie s rekuperáciou tepla

V lepších NED je štandardom systém vetrania so spätným získavaním tepla - rekuperáciou. Princíp privádzania a odvádzania vzduchu je rovnaký ako u odvetrávacích systémov, rozdiel je v tom, že odpadový vzduch prúdi z miestností s vyššou teplotou (WC, kuchyňa, kúpeľňa) do vetracej jednotky, kde mu výmenník tepla odoberá časť tepelnej energie a odovzdáva ju čerstvému vzduchu. Vetracie zariadenie s rekuperáciou je náročným riešením, z energetického pohľadu má ale veľké prednosti - dosahuje účinnosť spravidla 70 - 90%.

Optimálne je systém opatriť zabudovaním zemného kolektora alebo soľankovým výmenníkom tepla, ktorým je privádzaný vzduch do objektu vo vykurovacom období predhrievaný a v letnom období ochladzovaný

Hlavné výhody riadeného vetrania so spätným získavaním tepla:

• zabezpečuje potrebný prísun čerstvého vzduchu,
• zabezpečuje zdravú mikroklímu (riadenie vlhkosti, prevencia vzniku plesní, redukcia škodlivín, bezprašnosť, peľová ochrana atď.),
• zabezpečuje energetické úspory aj napriek spotrebe energie zariadeniami pre dopravu vzduchu.

Vedomé šetrenie a ochrana vodných zdrojov

• inštaláciou úsporných batérií, alebo termostatických miešačov
• inštaláciou regulačných pák šetriacich vodu v splachovačoch WC
• inštaláciou prietokových redukcií (môžu ušetriť až 50 % spotrebovanej vody)
• inštaláciou odvápňovacieho zariadenia
• uprednostnením úsporných prístrojov a zariadení (pračky, umývačky riadu...)

Využitie vody s rozličnou kvalitou na zodpovedajúce použitie

• nahradením pitnej vody zrážkovou a studňovou vodou na zalievanie záhrady, splachovanie WC, pranie a pod.
• nahradením pitnej vody tzv. sivou vodou, kedy sa využíva voda z domových odtokov (vaní, umývadiel, spŕch, kuchynských drezov). na splachovanie WC, alebo na priame zavlažovanie záhrady

Dnes sa v domácnostiach používa výlučne pitná voda, hoci nároky na kvalitu vody môžu byť úplne rozdielne. Na pitie sa pritom využívajú len 3 litre z priemernej dennej spotreby 140 l na osobu! Preto okrem šetrenia je vhodným ekologickým riešením aj nahradenie pitnej vody úžitkovou všade kde je to možné.

1. Využitie zrážkovej vody

So spevňovaním povrchov a plôch v sídlach klesá množstvo presakujúcej a vyparenej povrchovej vody. Zrážková voda sa z územia odvádza vo veľkej miere a veľmi rýchlo, čím sa preťažuje kanalizácia, vytvára nerovnováha v ekosystéme a zhoršuje lokálna mikroklíma.
Dažďová voda sa môže zachytávať zo striech budov a cez prečisťovací systém sa zhromažďovať v podzemnom zásobníku. Musí mať samostatný rozvod oddelený od pitnej vody.Využíva sa na zalievanie záhrad a splachovanie záchoda, prípadne na sprchovanie a pranie.


2. Rastlinné čistiarne odpadových vôd

Rastlinné čistiarne pri čistení odpadových vôd využívajú procesy prebiehajúce v prirodzených mokradiach. Nevyžadujú vysoké náklady na výstavbu, sú menej poruchové a ekologicky vhodnejšie ako bežné čistiarne. Ľahko sa začleňujú do prírodného rámca krajiny. Pri rovnakej účinnosti (95 až 99 %) sú ekonomicky výhodnejšie, pričom do vyčistenej vody nevnášajú látky, ako sú napr. chloridy a sírany. Ich obsluha je nenáročná a znášajú prerušovanú prevádzku (dajú sa využiť pre rekreačné bývanie). Môžu sa realizovať pre jednu domácnosť, obytný súbor, ale aj pre celú obec.
Prečistená voda môže byť vypúšťaná do blízkych vodných tokov (na to je potrebné povolenie úradov), prípadne systém funguje ako bezodtokový, kedy sa voda využíva na zavlažovanie záhrady alebo sa odparí v odparovacej ploche (zavlažovaná skupina stromov, krov a rastlín).

3. Kompostovací záchod (domový kompostér)

Nie je pozoruhodné, že naša spoločnosť vydáva enormné sumy na odstraňovanie fekálií z kanalizácií, ktoré by v podstate (po skompostovaní) mohli slúžiť ako najcennejšie hnojivo? Okrem toho sa na splachovanie WC používa takmer tretina nákladne upravovanej pitnej vody!
Kompostovací záchod je preto ideálne ekologické zariadenie na šetrenie vody a zároveň premenu domáceho organického odpadu na kvalitné hnojivo. Má však osobitné nároky na prevádzku, hygienu a priestor, preto je vhodné pri nízkopodlažnej zástavbe alebo v rodinných domoch.

V domovom kompostéri prebieha aeróbne kompostovanie, tj. premena fekálií a organického odpadu (kuchynský a záhradný odpad) pomocou dýchajúcich mikroorganizmov. Musia byť splnené tieto podmienky: prívod vzduchu, správna teplota, vlhkosť a zloženie kompostovacieho materiálu. V zahraničí sú už 20 rokov známe rôzne prefabrikované typy, ale dá sa vybudovať aj priamo v objekte. Mnohé hygienické testy nepreukázali žiadne hygienické ani zdravie ohrozujúce nedostatky v prípade používania kompostovacieho záchoda.

2. Ľahký konštrukčný systém

Trend súčasného bývania sa pomaly presúva smerom k stavebným systémom na báze dreva (skeletové, rámové a hrazdené konštrukcie, zruby, prefabrikované tabuľové a vrstvené konštrukcie) s jednoduchou montážou, adaptabilitou počas prevádzky a nepatrnými nárokmi na prestavbu či demontáž.Vzhľadom na to, že konštrukcia je z veľkej časti tvorená tepelnou izoláciou, má tento systém v nízkoenergetickej výstavbe široké uplatnenie. Okrem vynikajúcich tepelnoizolačných parametrov je jednou z ďalších výhod týchto konštrukcií nižšia primárna energetická náročnosť.
Steny, okná, strecha a podlaha sú obalové konštrukcie budovy, ktoré oddeľujú vnútorné priestory od exteriéru. Svojimi tepelnoizo- lačnými vlastnosťami prispievajú k vyváženej a zdravej vnútornej klíme budovy.


3. Obvodový plášt domu

NED charakterizuje dôsledné zníženie strát energie prechodom tepla v celom obvodovom plášti. Optimálnou hrúbkou tepelnej izolácie možno ušetriť až 70% energie na vykurovanie.


Tepelne izolačné vlastnosti obvodového plášťa

• Konkrétne schopnosti obalových konštrukcií budovy tepelne izolovať ovplyvňujú: spotrebu energie na vykurovanie.
• teplotný stav vnútorného prostredia budov,
• teplotu vnútorných povrchov, kondenzáciu vodných pár v konštrukciách a na ich povrchoch

Tepelnoizolačné vlastnosti obalových konštrukcií sa vyjadrujú hodnotou U. Čím hrubšia je tepelnoizolačná vrstva, tým nižšia je hodnota súčiniteľa prechodu tepla U. S klesajúcou hodnotou U sa znižuje tepelná strata stavebným prvkom.

1.Tepelný odpor stavebnej konštrukcie R (m2. K/ W) je podiel hrúbky konštrukcie d (m) a súčiniteľa tepelnej vodivosti l (W/m.K), ktorý udáva tepelnoizolačnú schopnosť stavebného materiálu

2. Súčiniteľ prestupu tepla U (W/m2 .K) udáva, aké množstvo tepelnej energie sa stráca cez 1 m2 plochy stavebnej konštrukcie pri rozdiele teplôt okolitých prostredí 10°C ( medzi vonkajším a vnútorným prostredím)
Požadované hodnoty súčiniteľa prestupu tepla U (W/m2K):

STN 73 0540.....Nízkoenergetický dom.....Pasívny dom
Strecha.....0,2.....0,15.....0,1
Obvodové múry.....0,32.....0,25.....0,15
Podlahy.....0,25.....0,18.....0,15
Okná.....1,7.....1,3.....0,8

• Pozornosť treba venovať tepelnoizolačným parametrom: nepriehľadných konštrukcií - steny, strechy a konštrukcie v styku s terénom. Potrebná úspora energie obmedzením úniku tepla sa v NED dosahuje použitím hrúbok tepelnoizolačných vrstiev v oblasti:
• stien približne 15 až 25 cm (pasívny dom 30 až 32 cm)
• striech 30 cm (pasívny dom 40 cm)
• podláh (príp. stien v styku s terénom)
• priehľadných konštrukcií - oknám, dverám a iných výplní otvorov. Priehľadné výplne otvorov sú všeobecne energeticky najexponovanejšími stavebnými prvkami budovy, potrebnú úsporu energie v NED dosiahneme osadením okien s vysokoizolačným rámom s izolačným zasklením,

Tepelné mosty
Súčasťou realizácie NED je návrh konštrukčných detailov, ktorými sa možno vyhnúť (okrem vzniku stavebných porúch) tepelným mostom.Tepelné mosty sú miesta na obvodovom plášti budovy, ktoré majú nižší tepelný odpor ako ostatné časti, t.j. cez ktoré uniká viac tepla.

Najkritickejšími oblasťami v obvodovom plášti sú:

• napojenienie steny a strešnej konštrukcie

• železobetónové konštrukcie
• roletové boxy
• osadzovacie škáry a ostenia okien
• okenné parapety a nadokenné preklady
• prieniky pre vykurovacie telesá
• prieniky obvodovým plášťom

Optimálne je cielené vyhýbanie sa vzniku tepelných mostov:

• kompaktnou stavebnou formou

• správnym spôsobom zateplenia vonkajších stavebných prvkov
• termickým oddelením vyčnievajúcich prvkov
• V NED sa zvýšená pozornosť venuje návrhu konštrukčných uzlov: v styku obvodovej steny, základu a podlahy na teréne, resp. suterénnej steny
• v miestach osadenia rámov okien, dverí, výplní otvorov a prienikov konštrukcií

• v miestach vyloženia konzol

1. Zimné záhrady

V celkovej energetickej bilancii domu sa nevykurovaná zimná záhrada na pasívne získavanie tepla prejaví len celkom nepatrne, na druhej strane je pre velkú plochu zasklenia finančne značne náročná. Vykurovaná zimná záhrada síce rozširuje obytnú plochu, ale z hladiska tepelnej izolácie zvačšuje plochu zasklení, ktoré majú v porovnaní s plnou stenou rádovo horšie tepelne izolačné vlastnosti.

Výhody a nevýhody zimných záhrad

• Výhody zlepšujú mikroklímu interiéru
• pozitívny estetický a psychologický efekt
• možné prezimovanie chúlostivých vonkajších rastlín (pri sezónnom využívaní)
• Nevýhody energetické požiadavky na výrobu zasklenia a prevádzku (zabezpečenie stabilnej teploty a osvetlenia)
• nutné vykurovanie (pri celoročnom využívaní)

2. Zelené strechy

Zelené strechy sa využívali už oddávna najmä na vidieckych obydliach v severských krajinách, a dnes sa stávajú aj v mestách významným prvkom pre skvalitnenie života v urbanizovanom prostredí.
Výhody zelených striech

• redukujú deficit zelených plôch v meste a napomáhajú zachovať biodiverzitu

• sú náhradou zastavanej zelenej plochy, zachytávajú, akumulujú vodu a skvalitňujú mikroklímu
• strecha zachytí 50 až 80% zrážkovej vody a postupne odparovaním odovzdáva do prostredia, zvukovo a tepelne izolujú
• tlmia a absorbujú hluk, chránia priestory najvyššieho podlažia pred prehrievaním,
• predlžujú životnosť strechy, zemný substrát a biomasa zabraňuje rozrušovaniu hydroizolačnej vrstvy strechy a obmedzuje mechanické poškodenie strechy (krúpy, veterné vplyvy).

Typy zelených striech:

extenzívna
vrstvy vegetačného substrátu sú malé, preto sú vhodné len na výsadbu odolných, nízkych a do plochy sa rozrastajúcich rastlín - skalničiek a trvaliek, neuvažuje sa so zavlažovaním ani s pobytom človeka, strecha má hlavne ochrannú funkciu, ekologické a psychologické prednosti (únosnosť strešnej konštrukcie 100 až 300 kg/m2)

intenzívna
vrstvy vegetačného substrátu sú veľké (30-100 cm), sú vhodné na výsadbu kvetinových záhonov, kríkov, nízkych stromov, zavlažovanie a údržba je nutná, rekreačný pobyt človeka je možný

Výhody umiestnenia popínavých rastlín na stene domu

• chránia fasádu domu - pred dažďom, prachom, škodlivinami v ovzduší a pred škodlivým žiarením, čím 3x predlžujú jej životnosť,
• zmierňujú teplotné extrémy - v lete chladia a zime zabraňujú tepelným únikom,
• prispievajú k ozeleneniu miest - esteticky dopĺňajú architektúru.